Moskva 27. decembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP)
Severoatlantická aliancia sa pripravuje na rozsiahly vojenský konflikt s Ruskom, vyhlásil námestník ruského ministra obrany Aleksandr Fomin na brífingu pre vojenských pridelencov a zástupcov veľvyslanectva v Moskve
Na ilustračnej snímke ruskí vojaci
„Vojenské budovanie bloku je úplne preorientované na prípravy na rozsiahly vojenský konflikt vysokej intenzity s Ruskom,“ povedal Fomin.
Námestník zdôraznil, že v doktrinálnych dokumentoch NATO, napríklad vo vojenskej stratégii NATO z roku 2019, je Ruská federácia priamo „bez akýchkoľvek okolkov označená ako hlavný zdroj hrozieb pre bezpečnosť koalície“.
Pritom Fomin zdôraznil, že naďalej platí Rímska deklarácia. „V nej je spomenuté, že Rusko a aliancia sa vzájomne nepovažujú za nepriateľov. To bolo potvrdené aj na samite Rady Rusko-NATO v roku 2010 v Lisabone,“ povedal Fomin.
NATO si zvolilo zadržiavanie Ruska namiesto spolupráce
Fomin ďalej poznamenal, že teraz sa Severoatlantická aliancia sústreďuje na vojenské zadržiavanie Ruska, zatiaľ čo v minulosti viac pozornosti udeľovala spoločným projektom, ktoré boli pre NATO zaujímavé.
„Dnešný žalostný stav vzťahov Ruska a NATO je možné vysvetliť tým, že sa aliancia mnohokrát uchyľovala k využívaniu ‘hybridných metód’ zadržiavania Ruska, ktoré zahŕňali dialóg s posilňovaním vojenských príprav. Posledné roky sa kladie dôraz na vojenské zadržiavanie, zatiaľ čo v minulosti bolo viac pozornosti udeľovaných projektom spolupráce, ktoré zaujímali alianciu,“ poznamenal v pondelok Fomin.
Podľa neho sa vzťahy medzi Ruskom a NATO začali zhoršovať ešte pred rokom 2014.
„Po skončení studenej vojny sa Ruská federácia opakovane snažila nájsť nové formy spolupráce s NATO a vytvoriť stabilný systém európskej bezpečnosti, ktorý by bol pre všetkých rovnoprávny. Bola by chyba domnievať sa, že sa vzťahy medzi Ruskom a NATO začali zhoršovať od roku 2014,“ myslí námestník.
Podľa neho deklarované ciele rovnoprávnej spolupráce prestalo NATO plniť oveľa skôr, a síce fakticky po rozpade Varšavskej zmluvy.
„Pritom Rusko bolo vtedy nebývalo otvorené pre konštruktívne partnerstvo so Západom a podniklo dobrovoľnú demilitarizáciu krajiny na svojich západných hraniciach. Došlo dokonca aj k bezprecedentnému – z hľadiska rozsahu a termínom – stiahnutiu skupiny vojsk z krajín Varšavskej zmluvy,“ podotkol Fomin.
Námestník ďalej pripomenul, že 27. mája 1997 bol v Paríži podpísaný Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi Ruskou federáciou a Organizáciou severoatlantickej aliancie, v ktorom bolo deklarované, že Rusko a NATO sa už vzájomne nepovažujú za nepriateľov.
„V dokumente boli potvrdené politické záruky vojenskej zdržanlivosti. Konkrétne sa aliancia zaviazala k tomu, aby zabezpečovala svoju kolektívnu obranu už existujúcimi prostriedkami bez dodatočného rozmiestnenia ‘podstatných bojových síl’. Bolo potvrdené, že ‘členské krajiny NATO nemajú v zámere, v pláne alebo dôvody, aby rozmiestňovali jadrové zbrane na území nových členov a nemajú potrebu meniť žiadny z aspektov existujúcich jadrových síl NATO alebo jadrovej politiky NATO’,“ pripomenul Fomin.
“Ďalej bola deklarovaná pripravenosť rozvíjať dlhodobé partnerstvo s Ruskom, docieliť upevnenie stability a bezpečnosti v euroatlantickom regióne na základe spoločných záujmov,” poznamenal Fomin.
Zdôraznil, že terajšia schôdzka zástupcov NATO a Ruska je podmienená potrebou odovzdať hodnotenie ruského ministerstva obrany stavu a charakteru vzájomných vzťahov medzi Ruskom a NATO v priebehu posledných dvoch desiatok rokov.
„Predpokladáme, že toto zhrnutie je dnes potrebné ako nikdy inokedy na pochopenie, prečo práve teraz Ruská federácia adresovala Spojeným štátom Ameriky a bloku NATO projekty právne záväzných dohôd o bezpečnostných zárukách,“ povedal Fomin.